Už dávnejšie som chcela vyskúšať triatlon a keď prišla možnosť dať si na prvýkrát šprint, prihlásila som sa na CNS BIEL TRIATLON.
Možno aj z nostalgie, lebo v Bielskom jazere ma učil dedo plávať. Pocity pred pretekom boli zmiešané. Pohľad na profíkov v triatlonových dresoch, kopec plavcov, čo sa išli rozplávať na trať, ktorá sa bude plávať, “no veď snáď nebudem posledná ?”. Plávanie je naozaj masaker! Klasika, kopance, pritopenie, plavci v dráhe, tak som vzdala plávať kraul a reku na prvýkrát to budú prsia nech sa neutopím úplne ?. Po plávaní prišiel boj v depe. Obliecť cykláky a obuť tenisky, ktoré som zabudla rozviazať z posledného behu bol boj s časom. Bike je v podstate naj pohoda z tých troch športov.
Keďže jazdím cestný bike tak cca týždeň, bála som sa cez retardéry a ostré zákruty prechádzať rýchlo, ale inak to sa dalo. Mali sme dve koliečka a šup ho do depa, keby som ja trúba vedela nájsť svoje miesto ??. Posledný bol beh.
Dve kolá na letnom úpeku, čo je ale pozitívne, že po biku máš pocit, že ideš strašne pomaly, ale pri tom hodiny ukazujú celkom fit tempo. Cieľová rovina okolo depa a už len eufória z finišu.
Som rada, že som išla a verím, že to nebol môj posledný triatlon.
Martina
